Kamarátov som mal dvoch. Prvý bol učiteľov syn Lojzo, druhý bol cigán Jožo. My traja sme sa spolu veľmi radi hrávali. Urobili sme si káru a na tej sme furikovali až do zunovania a rozhodovali sme, kto kto má tú káru ťahať. Ja som až také rozhodné slovo nemal, lebo som bol o dva roky mladší. Tak pán ostal pánom, ja ako sedliak bol som kočišom, no a cigán musel byť koňom. Pán sadol na káru, cigán ťahal a ja som ho poháňal, pravda lietal som peľo za cigánom, len toľko, že som nemusel ťahať totú káru, Tak sme lietali a lietali, pán sa chcel voziť a cigán už nevládal. Popri ceste bola medza, cigán skrútil pod medzu a pán sa skotúľal. Keď sa vyštveral hore, schytil cigána za vlasy a poriadne ho počubril. Káru sme vyviezli hore medzou a išli sme domov do učiteľov. Tam sme zavreli...

O šiestej hodine sa stal nezvyčajný úkaz, že to ľudia ozaj do toho času také dačo nevideli. V novinách to pomenovali Polárna žiara. Ukazovala sa nad Vyšnými Ružbachmi a postupovala pomaly dolu nad Lackovú, Kamienku, Jarabinu a vždy ďalej dolu. Tam sa už začala rozšírovať na juh aj na sever. A znovu sa objavila na tom mieste odkiaľ vyšla tá prvá a postupovala zase na západ. To bolo ozaj čudesné zjavenie. Roztiahnuté to bolo po celej oblohe a sa to striedalo, ráz v jednej strane bolo veľmi červené na inom mieste sa tá hustá červeň objavovala tak o 10 hodine, to už bolo roztiahnuté všade. Potom sa začala postupne sťahovať nazad odkiaľ vyšla. Tak, že o 12 hodine bola už nad Vyšnými Ružbachami, ale bola taká hustá, zbitá dokopy, že bola až čierno-červená i tam sa stratila. Počasie bolo dosť...

Zase nový úkaz sa objavil u nás na oblokoch, na sám nový rok ráno. Zima bola strašná v ten rok, tak že dosahovala 39 stupňov a nepoľavilo až 6.fubruára. Ten objav bol taký záhadný, zamrzli obloky v kuchyni. Od dverí na strednej šibe vymrznul voják, helmu mal na hlave, ukrytý bol v zákope, nebolo mu vidno len hlavu a pušku ktorou mieril na východ znázorňujúci Nemca. A zase 7. januára na obloku druhom na vrchnej šibe, vyrástol druhý ale celý vyditeľný v pochode na západ, pušku mal zvesenú na pleci a kráčal. Tak, že zreteľne ho bolo vidno až do Dorotaky, to jest do 6.februára už ráno sa rozpúšťali tie ľady z oblokov, ale ten vždy ešte stál, ale doobeda zmizol tiež. A ten prvý sa stratil skôr, narastol na obloku taký mráz i v tom mraze sa stratil. A to bolo z dnuka zamrnuté z izby, tak že...