História kostola sv. Doroty vo Forbasoch
Prvá podoba kostola alebo kaplnky, ktorá pochádzala pravdepodobne z 13. storočia nie je známa. Je však zrejmé, že v jej okolí na východnej strane bol cintorín. (No pri poslednej rekonštrukcií boli ľudské pozostatky objavené aj pod samotným kostolom). Kaplnka kedysi tvorila začiatok obce.
Na jej základoch v rokoch 1712 dal postaviť riadnu kaplnku Grzegorz Ján Chrzciciel (Krstiteľ) Lojecky z vlastných prostriedkov. Od roku 1711 bol farárom v Hniezdnom. Použitý materiál bol kameň a drevo. Kaplnku dal postaviť pre poľských osadníkov aby častejšie mohli navštevovať sväté omše. R. 1728 ešte nebola ukončená pretože nemala oltár. V kostole sa nachádzal len drevený kríž z roku 1721, ktorý je tam dodnes v starej kaplnke Krista Kráľa. Neskôr bol pristavený renesančný rímsko-katolícky kostol ako hlavná loď. V kaplnke, ktorá ostala ako bočná loď bola sakristia a nad ňou bol drevený chór. Podlaha bola drevená z dosiek. Pozostatky z podlahy sa našli pri rekonštrukcii kostola v rokoch 1994 – 1996, cca 20 cm pod vtedy jestvujúcou keramickou podlahou. Kostol je renesančný, pozdĺžny jednoloďový objekt s polygonálne ukončeným presbytériom bez triumfálneho oblúka. Loď ako aj svätyňa je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Pozadie hlavnej lode tvoril taktiež drevený chór na ktorom bol organ. Veža bola drevená z roku 1909 na ktorej boli dve malé zvony a lana prechádzali cez strop do kostola odkiaľ sa zvonilo.
Podlaha bola drevená. Jej pozostatky sa našli pri rekonštrukcii kostola v rokoch 1994 – 1996 (približne 20 cm pod vtedy existujúcou keramickou podlahou).
Kostol bol murovaný renesančný pozdĺžny jedno-loďový objekt s polygonálne ukončeným presbytériom bez triumfálneho oblúka. Loď ako aj svätyňa bola zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Pozadie hlavnej lode tvoril taktiež drevený chór na ktorom sa nachádzal organ. Do roku 1922 bolo v kostole len harmónium. V roku 1922 objednali Forbašskí obyvatelia organ, ktorý financovali zo zbierky od rodákov žijúcich v Amerike. V tom čase museli chór rozšíriť aby sa tam nový organ vošiel. S novým orgánom občania zakúpili aj hlavný oltár, ktorý bol vyrobený neznámym bavorským majstrom z Nemecka.
Veža bola drevená a nachádzali sa v nej dva zvony. Veľký zvon bol z roku 1720 na ktorom bol nápis: Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský. Menší zvon z roku 1753 mal názov: Ježiš a Mária. V roku 1909 sa previedla rekonštrukcia strechy a zvonice. Laná prechádzali cez strop do kostola odkiaľ sa zvonilo. Zvony boli počas 1. svetovej vojny roztavené na náboje.
V rokoch 1924-1925 bola k západnej fasáde pri vstupe pristavaná veža – zvonica. Na jej poschodí vznikol chór s organovou emporou. Šindľová strecha sa vymenila za plechovú. Veža mala byť o 2 m vyššia, ale pri podpise zmluvy s majstrom stavby, došlo k nedorozumeniu. Majster meral výšku veže od spodnej časti základov a Forbašania sa domnievali, že je to od podlahy. Za ďalšie dva metre si majster ZOON pýtal ďalších 3000 slovenských korún. Obyvatelia s príplatkom nesúhlasili, a tak veža ostala nižšia.
Počas výstavby veže sa zakúpili aj nové zvony. Veľký zvon (priemer 78 cm, výška 72 cm) a stredný zvon (priemer 63 cm, výška 62 cm) kúpili v roku 1924. Malý zvon (priemer 44cm, výška 47cm) v roku 1925. Na zvonoch je nápis: „DAROVALI FORBASKI RIM. KATH. VERIACI.“ Samozrejme nechýba ani rok odliatia 1924 a výrobca: Uliala Zvonolejarňa uč. spol. v Prešove.
Pri rekonštrukcii kostola (1924) bola drevená podlaha zasypaná. Násypom sa zvýšila o 20 cm a do betónu bola položená dlažba. K bočnej lodi bola pribudovaná sakristia a tá pôvodná bola aj s chórom odstránená.
V tejto podobe kostol slúžil až do roku 1994. Vtedy začala veľká rekonštrukcia a prístavba, ktorá trvala do roku 1996 a kostol slúži v dnešnej podobe.
3.Júla.1955 – Kňazské primície, Za kňaza bol vysvätený Ján Regeš.
Jún 1997 – Kňazské primície. Za kňaza bol vysvätený Ľudovít Sýkora.
Spracoval Ladislav Simoník - Od Kacmora 2010
