Jak še gazduvalo, košylo, grabalo i mlučylo zboze.

Raž a ovos – jarec a ovjes

Po vypestovaní sa muselo pokosiť (pokošič). Potom sa prevracalo - posudralo (prevracalo hrabľami ale na grabisku - na rúčke od hrabli). Keď bolo suché, tuľalo še do kupky - zhrabovalo sa váľaním do kôpky (bolo to určité množstvo slamy). Dve Kupky sa viazali do jednej veľkej - do snopka. Používalo sa na to vyrobené lano zo žitnej slamy hrúbky cca 5 cm. Volali ho POVRSLO. Potom snopky sa skladali do Mundľa = 16 snopkov. Tak sa potom zvážalo do hospodárskej budovy pri dome (stodoly) a tam čakalo na mlátenie.


Žito a pšenica – zyto a pšenica

Nechalo sa uschnúť na korení. Tak sa kosilo, odoberalo sa od kosy a viazalo sa povryslami do snopkov kláskami do jednej strany. Potom sa skladalo do ČUTKY. Do jednej čutky išlo 7 snopkov, 6 snopkov sa postavilo k sebe kláskami hore a 7 sa postavil na nich kláskami dole ako strecha. Tak isto sa potom zvážalo do stodoly.


     Keď boli obiloviny pozvážané v stodole pristavila sa mláťačka a nasledovalo mlátenie. V každej dedine bola mláťačka, ktorá sa sťahovala od gazdu ku gazdovi. Keďže ku mláťačke bolo potrebné viacej rúk – dvaja vyhadzovali snopky na mláťačku, jeden rozväzoval povrsla, jeden roztriasal snopky do pažeráka mláťačky, ďalší dvaja odoberali vymlátenú slamu od mláťačky, dvaja sa starali o plnenie vriec a ich výmenu, dvaja odhadzovali plevy spod mláťačky. Majiteľ mláťačky bol zároveň strojník, a ten sa staral aby všetko bolo namazané (niekedy aj chlapi) a zrno bolo vymlátené z kláskov. Stroje museli mať správny zvuk aby sa mláťačka nezahltila.

Mláťačky boli rôzných veľkostí. Od malých Gapľoviek až po veľké. Ich číslovanie bolo podľa šírky bubna kde sa vkladalo snopky. Na ich pohon najprv slúžili Gapľe, neskôr parné lokomobily, stabilné motory a potom elektromotory. Niekedy za mláťačkou bol aj balikovač slamy.

Gapeľ bol ozubený kruh na zemi alebo pod stropom. Najprv bol drevený, neskôr kovový. Točili ho kone, voly alebo kravy. Od jeho prevodu sa točila tyč, ktorá bola napojená na prevodovku (pristavek) – Foľgerek, ktorý svojím prevodom a zotrvačníkom poháňal koženým pasom mláťačku.

Parný stroj - Lokomobila pracovala na pare. Presúvala sa na vlastný pohon alebo ju premiestňovali kone. Mala veľký kotol, ktorý vytváral paru a para poháňala piest, ktorý bol sprevodovaný na veľký zotrvačník. Z toho bol kožený pas prepojený na mláťačku.

Stabilné motory – benzínové alebo dieselové.

Najskôr boli benzínove - dosť zložité a neskôr dieselove, ktoré sa vyznačovali jednoduchosťou a malou spotrebou. Boli sprevodované na zotrvačník a tak poháňali remeňom mláťačky.

 

Toto je stabilný motor SLAVIA 4 HP, ktorý slúžil v našej obci Forbasy. Jeho majiteľom bol
p. Homjak Jozef, č.d. 15, prezývkou Bajus (mal veľké fúzy) alebo od Jantuša. Rekonštrukciu som previedol október - december 2010.

Elektromotory - neskôr po elektrifikácii nahradzovali všetky stabilné motory. Boli ľahšie a jednoduchšie na údržbu a spotrebu.

Spracoval: Laco Simoník, od Kacmora.
Spolupracovali - odborná porada: Žofia Kekláková, od Beneša
Zita Simoníková, od Kacmora